Jozef Moscati,lekár
* 25. júl 1880 Benevento, Taliansko
† 12. apríla 1927
Jozef Moscati sa narodil roku 1880 ako siedme z deviatich detí v bohatej talianskej rodine. Bol dobrý študent, navštevoval lekársku fakultu a stal sa uznávaným lekárom a vedeckým pracovníkom v Nemocnici pre nevyliečiteľne chorých v Neapole. Svoju prácu miloval, rád liečil svojich pacientov a zbližoval ich s Kristom. Moscati tak miloval svoju prácu, že odmietol prestížne miesto na Neapolskej univerzite, kvôli ktorému by sa musel vzdať práce v nemocnici. Pre Jozefa Moscatiho bolo viera spojením modlitby a skutkov – no skutky boli vždy podnecované modlitbou. A z nej vyplýva aj jeho každodenná oddanosť Ježišovi. Každý deň skôr, ako sa pustil do práce, začínal omšou a osobnou modlitbou. Bol presvedčený, že bez toho by nebol schopný vykonávať svoju prácu a slúžiť, ako si to predsavzal.
Jozef Moscati mal len štyridsaťsedem rokov, keď ho roku 1927 ranila mŕtvica. Jeho svedectvo života, oddaného Kristovi – život laika, ktorý sa naplno venoval svetu – podnietil pápeža Jána Pavla II., aby ho 25. októbra 1987 vyhlásil za svätého. Tento dátum je dôležitý, lebo bol svätorečený počas synody biskupov, zameranej na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú laici v Cirkvi. Moscati bol jediný laik, ktorý bol počas tohoto mesačného stretnutia biskupov vyhlásený za svätého. Nižšie uvádzame niekoľko jeho myšlienok.
,,Nech je každý náš deň naplnený dobročinnosťou. Boh je láska. Kto miluje, ostáva v Bohu a Boh v ňom. Nikdy nezabúdajme každý deň, nie, každú chvíľu obetovať Bohu svoje skutky a robiť všetko pre lásku. … Milujte pravdu; buďte takí, akí ste, bez pretvárky, strachu či ustarostenosti. A ak vás pre pravdu budú prenasledovať, prijmite to; ak vás budú mučiť, vydržte. A ak máte za pravdu obetovať seba a svoj život, buďte pevní vo svojej obete.“
,,Ježišu, moja Láska! Tvoja láska ma povznáša, robí zo mňa svätého, obracia ma nielen k jednotlivcom, ale k všetkému stvoreniu, k nekonečnej kráse všetkého stvorenia, ktoré si stvoril na svoj obraz!“
,,Nezabúdajte, že sa nestaráte len o telá, ale aj o ubolené duše, ktoré k vám prichádzajú. Koľko trpiacich omnoho ľahšie utešíte, ak im dáte dobrú radu a oslovíte priamo ich dušu namiesto toho, že im dáte len chladné lekárske recepty a pošlete ich s nimi do lekárne! Radujte sa, lebo veľká bude vaša odmena; no budete musieť ísť dobrým príkladom v oslave Boha.“
Prevzaté: http://www.smn.sk/index.php?cislo=0501&sekcia=clanky&smn=20040111.html